Kde sa stráca DPH

Kde sa stráca DPH

V posledných týždňoch ma zaujalo v našich médiách niekoľko ekonomických správ, ktoré majú zmysel len keď ich spojíme.

Francúzski ekonómovia konštatujú, že polovičku francúzskych firiem ubíja nízka marža ( rozumej nízka pridaná hodnota ku zakúpenému, alebo vyrobenému tovaru). Túto nízku maržu hneď požiera réžia (mzdy,doprava, poplatky za elektrinu, plyn …). Tým pádom firmám neostávajú žiadné voľné zdroje na rekonštrukciu budov, priestorov a nemajú prostriedky na rozvoj a inováciu.

Ďalšia spáva bola od nás. Vláda a ministerstvo financií sa vehementne chvália zvýšeným výberom daní a hlavne DPH (dane s pridanej hodnoty) o 200 miliónov Eur.

Ďalšia správa znova od nás – za minulý rok vybrala vláda DPH 4 miliardy Eur, ale vrátila 6 miliardy Eur na nadmerných odpočtoch, čo je rozdiel 2 miliardy Eur. To, že vrátia viac ako vyberú je choré. Vŕtalo mi to hlavou, pretože ešte stále niekde lieta 1,8 miliardy Eur. Ktože nás to tak šikovne okráda ?

Odpoveď sa vtísla náhodne, sama odseba. Jedno poobedie som šiel na nákupy. V meste som zašiel do jednej predajne a zaujal ma jeden tovar vhodný na darček pod stromček. Potom som šiel ďalej a v hypermarkete som zbadal ten istý tovar za tretinovú cenu. Na tovare bol uvedený ten istý dodávateľ ako v predajni v meste. Takým obrovským zľavám veľmi neverím. Šiel som naspäť do mesta a snažil sa zistiť podstatu veci. Pýtal som zľavu, že v markete majú za toľko. Ponúkli mi zľavu 15% s tým, že už sú na cene nákupu tovaru. Pre istotu som vyhľadal aj ďalšiu predajňu a tu to malo podobný priebeh a dostal som podobné informácie. .

Všetky predošlé informácie som dal dokopy a vyšlo mi, že markety, hypermarkety a reťazce nás každodenne a legálne ? okradajú o DPH svojími každodennými akciami a výpredajmi hlboko pod nákupnú cenu tovaru !!! Na konci mesiaca potom urobia daňové priznanie k DPH a my (prostredníctvom štátu) im doplatíme ten rozdiel čo dajú pod nákupnú cenu. Tu je tých stratených 1,8 miliardy Eur a možno aj viac !!! Toto nikto nevidí ?

Nehovorím o tom, že malé firmy musia reagovať na takéto výpredaje a znížiť cenu aspoň na nákup. Tým im na rozdiel od francúzskych firiem neostávajú finančné prostriedky ani na réžiu ( výplaty, doprava, platby za elektrinu, plyn …). Tu dostáva štát druhú ranu, pretože síce oni neidú pod nákupné ceny, ale ani od nich nevyberie DPH (daň z pridanej hodnoty) a ani daň z príjmu. No a bití sú aj zamestnanci, lebo vo väčšine prípadov viac ako minimálnu mzdu dostať nemôžu. Veď skadiaľ? No a štát dostáva ďalšiu ranu, lebo z nízkej mzdy sú aj nízke odvody do zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovni na dôchodky.

Riešenie majú niektoré západourópske krajiny, ale aj iné krajiny vo svete. Toto som zozbieral útržkovite z rôznych zdrojov. Majú spracovaný zákon na ochranu daní a DPH . Výpredaje sa môžu robiť len v presne určených termínoch a to týždňový povianočný výpredaj začiatkom januára, týždňový zimný výpredaj začiatkom marca, týždňový jarný výpredaj koncom mája, týždňový letný výpredaj koncom augusta a týždňový jesenný výpredaj koncom októbra. Sú presne určené tovary, ktoré sa môžu vypredávať v jednotlivých obdobiach. Tovary, ktoré sú zakúpené predajcom a majú menej než rok môžu obchodníci vo výpredaji znížiť na nákupnú cenu. Keď to nevypredajú, musia vrátiť ceny späť na pôvodnú maloobchodnú cenu a predávať ich tak ďalší rok. Po roku už môžu ísť obchodníci znova len vo svojom výpredajovom období s cenou dolu podľa uváženia aj za 1 Eur, ale DPH bude odvedená z pôvodnej nakúpenej ceny a nie z výpredajovej !!! V niektorých krajinách sú poriešené aj akcie s tovarmi, ktoré nesúvisia so sortimentom, ktorý sa predáva na predajni. Akcie a balíčky sa môžu robiť len s tovarom, ktorý sa na predajni predáva. U nás je bežné, že potravinárska firma dáva do akcie na podporu predaja svojich výrobkov televízory, bicykle, oblečenie, obuv atd. a to surovo pod nákupné ceny, čím sa niekoľkokrát okráda štát a deformuje celá ekonomika. Hypermarkety v centre mesta sú takisto nežiadúce. Veľkosť predajne je určená zákonom podľa počtu obyvateľov. V centre môžu byť napr. predajne do 500 m2, v ďalšej zóne sú predajne do 1000 m2, v ďalšej zóne do 2000 m2 a hypermarkety sú vytlačené ďaleko do poľa za mesto. A to ani radšej nehovorím, že väčšina západoeurópskych krajín má v sobotu poobede a v nedeľu zo zákona zatvorené predajne, čím chránia svojích stredných a malých podnikateľov pred obchodnou agresivitou hypermarketov a reťazcov ktorou ich postupne jeden po druhom likvidujú.

Zľavy pre zákazníkov počas roka sú tiež presne vyšpecifikované v zákone. Zákazník dostane vernostnú kartu a podľa výšky ceny za nákupy ktoré urobil sa mu na kartu pripisujú body. Podľa týchto nazbieraných bodov môže mať napr.20 rokov verný zákazník maximálnu zľavu 10 %.

Na druhej strane barikády sú zákazníci a tí môžu namietať, že prídu o každodenné zľavy. Štát sa ich ale tiež môže spýtať: Čo máte z toho, že máte zľavy, ale váš dedko baka sú nezamestnaní? Čo máte z toho, že máte akcie, ale váš otec a mama sú nezamestnaní? Čo máte z toho, že máte výpredaje, ale vy, váš brat a vaša sestra sú nezamestnaní? Radšej nakupujte za normálne ceny bez zliav, akcií a výpredajov dôsledkom čoho bude bohatší štát, ktorý bude môcť naliať peniaze do všetkých rezortov, bude zamestnanosť, budú vyššie platy, z vyšších platov budú vyššie odvody do zdravotných a dôchodkových poisťovní, no a v starobe budete mať vyšší, slušný dôchodok.

Čo vy na to bývalí, terajší a budúci politici? Čo takto urobiť, alebo rovno niekde skopírovať takýto zákon ?